autori

Poppy Street Artist

Poppy je street artová umelkyňa, ktorej pseudonym „makový kvet“ sa postupne dostáva do povedomia širšej verejnosti. Inšpiruje sa najmä pop-artovou tvorbou Andyho Warhola a vo svojich street artových dielach predovšetkým glorifikuje ikonické podoby portrétov slávnych osobností, aby boli podľa jej slov : „rýchlo identifikovateľné a vizuálne jasne zapamätateľné“. Okrem týchto diel s témou celebrít vytvára aj také, v ktorých rozpracúvava témy konceptuálne reflektujúce evolúčny charakter zeme a parafrázy na symbiózu svetových technologických značiek a architektúry.

V minulosti jej diela boli ovplyvnené art brutom, outsider artom s tendenciou expresívneho vyjadrenia.  Niekoľko rokov cestovala po rôznych mestách sveta a a jej záujem sa definitívne zameral na tvorbu takých diel, ktorých význam je produktom kultúrneho priemyslu s buržoázno-elitárskou platformou. Ako sama tvrdí: „Súčasný svet sa javí ako politicky, ekonomický a kultúrne zmanipulovaný priestor, v ktorom pridanou hodnotou je navyše sugestívne prijímaný všeobecný názor, že sme slobodní a môžeme sa rozhodovať. Ikononizovaním „ikón“ však poukazujem na konfrontáciu tohto názoru a tému celebrít delím do dvoch skupín – na tých, ktorých individuálna charizma  ovplyvnila v určitej podobe spoločnosť a na tých, ktorých skrytá elitárska skupina zneužila v podobe kultúrneho produktu k individuánej materializácii.“

Jej niektoré street artové portréty Johnnyho Deppa, Petti Smith, Steva Jobsa, Kim Kardashian, M.I.A., Miley Cyrus, Rogera Federera či Lou Reeda sa objavili na stenách aj v rôznych slovenských mestách.

Martin Kudla

Martin Kudla je absolvent Košickej fakulty umenia.Vyštudoval u doc. akad. mal Adama Szentpéteriho. Už na škole sa jeho profilovanie uberalo k neofigurácii, alebo novej figurácii Francisa Bacona či Luciana Freuda. Posun ku  konceptualnejších rysoch jeho tvorby v spojení s maliarskou formou badať v jeho maľovaných self performanciách pod názvom ,,Self naration” v roku 2009. Pracuje tu formou priemyselných rezov a autorských ťahov štetcom, ladiac svoje diela až do pochmúrneho a patetického hávu a do určitej miery i expresívneho výrazu. Centrálnou témou jeho diel je figúra autora, prostredníctvom ktorej Kudla koncepčne rieši problém hľadania identity umelca a cez typické nenápadné mriežky aj jeho postavenie v spoločnosti. Túto jeho tému spája dominujúci sujet, obsahovo koketujúci s autorovým vyrovnávaním sa mocenskými praktikami a snahou o zachovanie identity a individuality maľovaním autoportrétu štylizujúceho sa v ploche vo vizuálnych mriežkach byrokratizujúceho sa sveta,
v ktorom, akoby definuje svoje miesto autorským ťahom. V Kudlovom prípade ide o hlboké psychologické sondy do svojho vnútra v dôsledku prežitých životných udalostí, ktorým dovoľuje, v dobrom slova zmysle, vizuálne preniknúť do konceptu jeho výtvarnej tvorby.

Ironicky, humorne a zároveň s plnou vážnosťou Kudla v roku 2013 maľuje sériu tichých vládcov, svetových lídrov a formálnych autorít, ktorých dostáva pod svoje zväčšovacie sklo ,,Tichý pozorovateľ sa stáva pozorovaný,,. Napätie a myšlienková sonda do psychológie subjektu je podčiarknutá svetovými dejinami a kontextom súčasnosti. Kríza ducha sa objavuje opäť a je ešte naliehavejšia ako predtým.

Martin Kudla

Martin Kudla je absolvent Košickej fakulty umenia.Vyštudoval u doc. akad. mal Adama Szentpéteriho. Už na škole sa jeho profilovanie uberalo k neofigurácii, alebo novej figurácii Francisa Bacona či Luciana Freuda. Posun ku  konceptualnejších rysoch jeho tvorby v spojení s maliarskou formou badať v jeho maľovaných self performanciách pod názvom ,,Self naration” v roku 2009. Pracuje tu formou priemyselných rezov a autorských ťahov štetcom, ladiac svoje diela až do pochmúrneho a patetického hávu a do určitej miery i expresívneho výrazu. Centrálnou témou jeho diel je figúra autora, prostredníctvom ktorej Kudla koncepčne rieši problém hľadania identity umelca a cez typické nenápadné mriežky aj jeho postavenie v spoločnosti. Túto jeho tému spája dominujúci sujet, obsahovo koketujúci s autorovým vyrovnávaním sa mocenskými praktikami a snahou o zachovanie identity a individuality maľovaním autoportrétu štylizujúceho sa v ploche vo vizuálnych mriežkach byrokratizujúceho sa sveta,
v ktorom, akoby definuje svoje miesto autorským ťahom. V Kudlovom prípade ide o hlboké psychologické sondy do svojho vnútra v dôsledku prežitých životných udalostí, ktorým dovoľuje, v dobrom slova zmysle, vizuálne preniknúť do konceptu jeho výtvarnej tvorby.

Ironicky, humorne a zároveň s plnou vážnosťou Kudla v roku 2013 maľuje sériu tichých vládcov, svetových lídrov a formálnych autorít, ktorých dostáva pod svoje zväčšovacie sklo ,,Tichý pozorovateľ sa stáva pozorovaný,,. Napätie a myšlienková sonda do psychológie subjektu je podčiarknutá svetovými dejinami a kontextom súčasnosti. Kríza ducha sa objavuje opäť a je ešte naliehavejšia ako predtým.

Rado Repický

Repický sa do povedomia verejnosti dostal aj vďaka spolupráci s Mariánom Čekovským. „Pracovať s Čekym je pre mňa veľká česť a zábava zároveň. S formátom Čeky Point som absolvoval 24 vystúpení po celom Slovensku a naučil som sa, že šoubiznis je tvrdá práca.“ Za úspech považuje každý projekt, výstavu či spokojného klienta. Z posledných projektov ho najviac nadchla reprezentácia Slovenska na Creative Expo v Taipei.

Juraj Behún

Je grafik, pochádza a tvorí v Humennom, venuje hlavne printovej grafike. Spolupracuje s vydavateľstvom Slnko Records, kde tvorí hlavne obaly na LP a CD pre kapely a autorov (Longital, Dorota Nvotová/Milan Lasica, Andrej Šeban, Daniel Salontay, Marián Slávka, Katarzia, Richard Autner). Je hlavným grafikom pre divadlo Astorka Korzo 90, (XVI. FESTIVAL ASTORKA 2021 Nič sa nezmenilo?, Arthur Miller – Pohľad z mosta, Daniel Mailing – Láska,prsty a Salman Rushdie, Silvester Lavrík – Posledná barónka, Ladislav Grosman – Nevesta, Christopher Hampton – Jeden nemecký život). Aktívne spolupracuje s režisérkou Adrianou Totikovou, aj dizajnérom Michalom Staškom, spolupracuje tiež so Štátnym divadlom v Košiach, Slovenským národným divadlom. Ako hlavný grafik pôsobí v turistickom informačnom centre Poloniny neskutočne skutočné, pre ktoré vytvoril sériu dizajnových tričiek a plagátov. Má za sebou výstavu FACTORY PEOPLE v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, s ktorým tiež aktívne spolupracuje. Zo zahraničných spoluprác bola najvýznamiejšia grafická realizácia na EXPO DUBAI 2022 pre Warhols Bar & Bistro, kde pripravoval kompletnú vizuálnu identitu. Na EXPO DUBAI 2022 vystavoval FACTORY PEOPLE. Vytvoril vizuálnu identitu pre Slovenský komorný gitarový orchester, Poloniny BIKE, GOSH Bicycles, Kníhkupectvo na korze, History art & music pub, Herecký Inštitút.